... s nami o raji už nemusíte iba snívať

Newsletter

  • Váš osobný sprievodca dovolenkou snov
  • Novinky s naj novinkami a cenami
Meno:
E-mail:
Kód z obrázku:

Všeobecné informácie

 Maroko Maroko

Hlavné mesto: Rabat
Letisko: Casablanca Medzinárodné letisko Mohameda V. (CAS)                 
  
Politické zriadenie: konštitučná monarchia                                              
Počet obyvateľov: 31 478 000                                                                
Rozloha:  446 550 km2
Mena:  marocký dirham (MAD)
Etnické skupiny: Maročania (99,5%, z toho Berberi až 40%), Európania, Senegalci (0,5%)
Náboženstvo: sunnitský islam 89 %, kresťania, židia
Jazyky: arabčina (oficiálny jazyk), francúzština
Časové pásmo:  GMT (SEČ -2hod)
Šoférovanie: pravá strana
Internet TLD:  .ma

Objednávka Maroko Chcem si objednať  Cenník Maroko Cenník Maroko  Ponuka Maroko Spať na ponuku Maroko  Info - zaujimavosti Zaujímavosti

História Maroko história

V roku 1909 začalo Španielsko vojenské dobývanie Rifu a o dva roky neskôr sultán Moulay Hafid vyzval Francúzsko, aby oslobodilo mesto Fez, ktoré bolo obsadené kmeňmi rebelov. Po francúzskom zásahu bol sultan nútený prijať Protektorátnu zmluvu, ktorá bola podpísaná dňa 30. marca 1912. Protektorátna zmluva stanovovala, že sféra vplyvu pripadne Španielsku. Moulay Hafid sa vzdal funkcie v prospech Moulay Youssefa, človeka z oblasti kultúry, ktorý začal svoje kraľovanie budovaním škôl, vrátane jednej, ktorá stále nesie jeho meno. V rovnakom roku bol generál Lyautey menovaný za generálneho vodcu Maroka. Tento okamžite určil Rabat ako hlavné mesto Maroka a za pomoci mestského projektanta Leona Henry Prosta zaviedli modernizáciu miest kráľovstva. V roku 1921 bol Abdelkrim El-Khattaby na čele vzbury kmeňov z Riffi proti európskej nadvláde.
Generál Lyautey opustil krajinu v roku 1925. Francúzsko znížilo moc Cherifiana presadzovaním, čím ďalej, tým viac, priamej voľby, vedenej príslušníkmi mladej mestskej elity. Druhá svetová vojna však znamenala prímerie medzi nacionalistickou opozíciou a Francúzskom. Počas vojny, jeho veličenstvo kráľ Mohamed Ben Youssef (Mohamed V.), ktorý sa v roku 1927 stal sultánom z Cherifského kráľovstva, sa zaviazal k ochrane všetkých marockých Židov pred prenasledovaním režimu z Vichy. V roku 1944 sa zverejnil manifest nezávislosti a o tri roky neskôr, vo vtedajšom medzinárodnom meste Tanger, sa jeho veličenstvo kráľ Mohamed V. zasadil za jeho dodržiavanie. Počas nasledujúcich piatich rokov sa vstúpilo do rokovaní, avšak bezvýsledne. V roku 1952 vyústila kríza medzi protektorátym úradom a nacionalistami do povstania a sultan bol zvrhnutý a vyhnaný v roku 1953. Avšak nezdary v Indočíne spolu so začiatkom alžírskej vojny v roku 1954  viedli francúzsku vládu, aby sa usilovala o politické riešenie v Maroku. Vládca sa vrátil z exilu v novembri 1955, dláždiac cestu k nezávislosti, ktorá bola oficiálne uznaná Francúzskom v roku 1956 a potom Španielskom. V prvých rokoch nezávislosti sa jeho veličenstvo kráľ Mohamed V. usiloval dať krajine demokratické inštitúcie a vypracovanie ústavy krátko pred svojou smrťou v roku 1961.

 

Po smrti kráľa Mohameda V. dňa 26. februára 1961 zasadol Moulay Hassan formálne na trón dňa 3.marca 1961. Na začiatku svojho kraľovania nový kráľ usiloval o upevnenie nezávislosti a zjednotenia krajiny a o odstránenie všetkej cudzej vojenskej prítomnosti. V roku 1962 bol sužovaný politickými a hospodárskymi problémami a na začiatku kraľovania došlo aj k posilneniu centralizácie. V roku 1963 sa stretli v boji marocká a alžírska armáda pozdĺž saharskej hranice. V roku 1965  nadobudla platnosť agrárna reforma a v roku 1969 sa pripojila provincia Ifni späť ku krajine.
Na medzinárodný front odoslal kráľ dva vojenské kontingenty, jeden na Golanské výšiny v Sýrii,druhý na Sinai v Egypte, aby sa podieľali na obrane týchto krajín proti izraelskej agresii. Zelený pochod, ktorý sa konal v novembri 1975, s cieľom znovuzačlenenia kráľovských saharských provincií, spojil celý marocký národ s kráľom, čo viedlo k ukončeniu okupácie južných regiónov.
Jeho veličenstvo Hassan II. patril medzi skvelých svetových vodcov. On predsedal Al-Qods výboru a s využitím všetkých svojich zdrojov sa snažil uchrániť Sväté mesto od izraelskej kontroly. Podporoval rozvoj v sektore poľnohospodárstva, rozvoj základov národnej ekonomiky, buduje desiatky priehrad a podporuje dodávky pôdy najhoršie sa dariacim poľnohospodárom.

 

Pre tvorbu národného priemyslu dal postaviť továrne a závody, rozsiahle komunikačné siete medzi veľkými miestami a mestami a nariadil výstavbu prístavov a letísk. Venoval veľkú pozornosť vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu, postavil nemocnice, školy, inštitúty a vysoké školy a nariadil zníženie všetkých ubytovacích nákladov o jednu tretinu v oblastiach s nízkym príjmom nájomníkov. Pre základy demokracie založil mestské, obecné a vidiecke rady a vytvoril volený parlament. Neustále upravoval administratívnu mapu krajiny vytváraním nových provincií, aby priblížil správu k občanom a vydal smernicu, ktorej cieľom je zlepšiť život na vidieku. Dohliadal na budovanie mnohých mešít, z ktorých najväčšia, mešita Hassana II.v Casablanke, je skutočne majstrovským dielom islamskej architektúry. Vytvoril výbor Oulemas (náboženskí učenci) a založil Akadémiu Marockého kráľovstva. Počas 90-tych rokov sa režim stával čim ďalej viac demokratickým a to vďaka zmenám na domácej i medzinárodnej úrovni.
Po smrti Jeho veličenstva kráľa Hasana II. 23. júla 1999 bol osud kráľovstva dňa 30. júla 1999 zverený novému panovníkovi, narodenému po získaní nezávislosti.

 Hore

Geografia

Maroko geografiaPolohu Maroka zvýrazňuje krása a záhada afrického kontinentu. Maroko sa nachádza v severozápadnej Afrike. Maroko hraničí na severe s prielivom Gibraltár a Stredozemným morom, na juhu s Mauretániou, na východe s Alžírskom a na západe je lemované Atlantickým oceánom. Marocké pobrežie sa rozklada na viac ako 3500 km.
Podľa geografických informacií o Maroku má táto krajina diverzifikovanejšiu klímu. Dominujúcim počasím v Maroku je stredomorské počasie, ovplyvnené na západe a severe Atlantickým oceánom. Vnútrozemské počasie je viac kontinentálne, s výraznými teplotnými rozdielmi. Oblasť Atlasu je veľmi vlhká a často sneží. Južná obasť má púštne počasie.
Severozápadný cíp Afriky, Maroko, patrí do subtropického pásma. V lete je vystavené  teplým a suchým podmienkam a v zimnom období čerstvým a vlhkým podmienkam. Správa národnej meteorológie dostáva klimatologické údaje evidované v meteorologickej stanici v Maroku. Hlavné prijaté informácie sa týkajú: teploty, zrážok a množstva slnečných lúčov.
Teplota je meraná pomocou teplomeru, ukrytého približne v dvoch metroch pod zemou.
Podľa geografie Maroka je Rabat hlavným mestom na pobreží Atlantiku. Hlavným prístavom krajiny na pobreží Atlantického oceánu je Casablanca. Ak máte záujem o duchovné a kultúrne stredisko v Maroku, môžete ísť do FEZu. Na druhej strane je Marrákeš považovaný za oázu. Je tiež jedným z najvýznamnejších obchodných centier. Navyše je hlavným mestom južného Maroka.
V severnom Maroku je ďalšie populárne mesto Tanger. Je umiestnené na opačnej strane Gibraltáru. Tanger je známy veľkými spisovateľmi a umelcami. Leží na úrodnej rovine na pobreží Atlantiku a siaha až do pohoria Atlas. Pohorie Rif je ďalšie veľké pohorie, ktoré sa rozprestiera od západu k východu. Medzi ďalšie významné pohoria Maroka patrí Stredne a Horné pohorie Atlasu.
Sahara sa rozprestiera v južnej a východnej časti a je jednou z najväčších púští na svete. Podľa zemepisnej polohy Maroka Sahara nie je úplne plochá alebo bez vody. Potoky a oázy sú k dispozícii v kopcoch a púšti a umožňujú prežiť živým bytostiam. Najdlhšou riekou je Draa, ktorá pramení v pohorí Atlas a tiahne sa až 1 200 km. Medzi ďalšie dlhé rieky Maroka patria Oum Rbia, Sebou a Moulouya, ktoré sú všetky dlhšie ako 450 km.

 Hore

Demografia a náboženstvo Maroko demografia a náboženstvo

Podľa výsledkov sčítania populácie, ktoré bolo vykonané v septembri 2004, počet obyvateľov v Maroku dosiahol 29 891 708, 29 840 273 Maročanov a 51 435 cudzincov, t.j. 14,6% zvýšenia, v porovnaní s rokom 1994.
Bez ohľadu na geografické umiestnenie na území daného štátu, počet obyvateľov sa skladá zo 16 463 634 obyvateľov v mestách z 13 428 074 obyvateľov žijúcich na vidieku, t.j. miera urbanizácie predstavuje 55,1%. Priemerná ročná miera demografického rastu je 1,4% oproti 2,1% v rokoch 1982 a 1994. Až jedna tretina obyvateľstva je sústredená v regiónoch „Veľkej“ Casablanky (3,6 milióna), Souss – Massa Draa (3,1milióna)a Marrakesh-Tensift-Al Haouz (3,1milióna). Zvyšok populácie je rozdelený podľa proporcií regiónov od 0,3% v Eddahab-Lagouira až po 8,3% v oblasti Tanger-Tetouan.
Obyvatelia Maroka, či už sú to Arabi alebo Amaziovia, sú jasne rozdielni a identifikovateľní prostredníctvom jazyka, ktorým hovoria: arabčinou alebo jazykom Amaziov.
Hustota obyvateľstva Maroka dosiahla 39/km² v roku 1997.  Hustota silne kolíše od jedného kraja k druhému, pretože v pobrežných oblastiach dosahuje až výšku 60/km² a medzi 50 a 100 na km² v poľnohospodárskych oblastiach. Rovnako sa môže stať, že hustota je veľmi nízka, až 1-5/ km² v púšti a 10/km² vo východnej časti Maroka, na Sahare a v pohorí Atlas.
Maroko sa zmenilo v tomto období zo spoločnosti s väčšinovým vidieckym obyvateľstvom na, do značnej miery, urbanizovanú spoločnosť.

Národ je nič bez ľudí, ich životného štýlu a presvedčenia a Maroko nie je výnimkou. V skutočnosti jeho bohatá kultúra a sila marockej viery odráža  celkovú krásu národa, čo robí z Maroka ešte viac atraktívnu krajinu pre turistov. Kultúru Maroka tvorí náboženstvo, pretože ich náboženské cítenie ju výrazne ovplyvňuje.
Oficiálne náboženstvo v Maroku je islam a väčšinu marockej populácie tvoria sunnitskí moslimovia z náboženského rádu Maliki. Hoci sloboda náboženstva je stanovená marockým právom, existuje len veľmi málo nemoslimov, sídliacich v krajine.
Dynastia Alawite, kráľovská rodina z Maroka, mala pod kontrolou vládu v Maroku už v 17.storočí. Od tej doby Maročania vysoko rešpektujú kráľovskú rodinu a to najmä preto, že pochádzajú z rodu Proroka, čo ukazuje, koľkých ľudí sa náboženstvo v Maroku týka.
Okrem toho marocké náboženstvo tiež zohráva úlohu v práve a poriadku krajiny. V ústave bolo Maroko opísané ako moslimský národ a kráľ je označovaný ako „Amir El Mouminin“, inak vodca veriacich. Islam v Maroku pôsobí ako neviditeľná sila, pútajúca ľud dokopy. Maročania rešpektujú korán ako ich náboženskú knihu a všetkých potomkov Proroka. Taktiež považujú mešity za  centrá ich bohoslužieb a  v celej krajine existuje niekoľko prekrásnych mešít.
Okrem islamu sú inými náboženskými vyznaniami v Maroku kresťanstvo a judaizmus, ale sú v menšine.

 Hore

Kultúra

Maroko kultúraMarocký kráľ Hassan II. prirovnal Maroko k stromu, ktorého korene siahajú hlboko do Afriky, kmeň je pevne zasadený v arabsko- islamskom svete a konáre sa načahujú cez Španielsko a Francúzsko až k srdcu Európy. Maroko sa pod vplyvom modernizácie a demokratizácie veľmi rýchlo mení a vyvíja, ale hlboko zakorenené tradície ako viera, rodina a česť sú hodnotami, ktoré pretrvávajú a Maročania si ich cenia nadovšetko.
Kultúrne bohatstvo krajiny siaha až do dôb Feničanov, cez antiku, až po súčasnú arabskú kultúru. Maroko je tiež kolískou jedinečných hudobných štýlov a tancov a patrí medzi jednu z najmuzikálnejších krajín sveta. Vynikajúca kuchyňa, živá spoločnosť, rôznorodá geografia, bezbrehá pohostinnosť a najdlhšie existujúca monarchia, robia z Maroka krajinu, ktorú jednoducho musíte vidieť. Priateľská a pohostinná mentalita tunajších obyvateľov, či už pôvodných Berberov, ktorí sa venujú väčšinou pastierstvu a žijú predovšetkým v horách a na dedine, alebo Arabov žijúcich predovšetkým v mestách a venujúcim sa remeselným činnostiam, zaručuje prežitie kľudnej dovolenky v krajine s exotickou atmosférou a prírodou na brehoch Atlantického oceánu, s plážami pokrytými zlatým jemným pieskom
Maroko patrí medzi prírodne i kultúrne najbohatšie krajiny Afriky. Jeho prastará kultúra je zasadená do panorámy nádhernej exotickej prírody s dominantou impozantného pohoria Veľký Atlas, ktorého vrcholy sú pokryté snehom a atmosféru dokresľuje scenéria piesočných dún a zelených ďatlových oáz Sahary. Kultúrne a historické pamiatky siahajú od doby Feničanov cez antiku až po arabskú a barbarskú súčasnosť. Na významnú minulosť tejto krajiny a jej identitu poukazujú mnohé architektonické skvosty, ktorými sú prepychové paláce, mešity či mauzoleá  vystavané v orientálnom slohu.

Hore

Objednávka Maroko Chcem si objednať  Cenník Maroko Cenník Maroko  Ponuka Maroko Spať na ponuku Maroko  Info - zaujimavosti Zaujímavosti


(c) 2009 Ralph